Konkrétny ľudský príbeh za jedným pomníkom na cintoríne
Možno to znie trochu morbídne, ale odkedy sa venujem rodokmeňom, obľubujem staré cintoríny.
Lebo pre mňa tam už nie sú len chladné kamene s menami mŕtvych, ale vidím za nimi ľudí, ktorých poznám z listovania v matrikách. Vnímam ich cez ich životné príbehy. A niekedy zase aj naopak, na cintoríne dostane konkrétnu tvár políčko z rodokmeňa.
Na Ondrejskom cintoríne v Bratislave je jedným z pamiatkovo chránených aj pomník manželov Pausewangovcov. Karl Pausewang (1840-1914) je totiž brat praprababky jednej klientky.
Hrob Pausewangovcov na Ondrejskom cintoríne je pamiatkovo chránený
Históriu tejto inak veľmi zaujímavej nemeckej rodiny som vystopovala v matrikách, na cintorín som išla po fotografiu. Krásny portrét cteného prešporského občana, povolaním holiča, neskôr majiteľa pohostinstva v Devíne. Karl sa narodil v Gattendorfe ako jedno z dvojčiat do rodiny sklenára a strážnika Josefa Pausewanga.
Úplne výnimočne na časy minulé prežili pôrod obe dvojičky – Karl aj jeho sestra Karolína.
To sa stávalo len výnimočne, aj keď dvojičky sa voľakedy prirodzenou cestou splodenia rodili násobne početnejšie, než je to v súčasnosti so všemožnými metódami umelého počatia.
Som presvedčená o tom, že v tom mala prsty okrem iného dedičnosť znásobená častými zväzkami medzi viac či menej vzdialenými príbuznými. Napokon, dvojičky sa aj u Pausewangovcov vyskytli v tom čase opakovane, narodili sa aj Jozefovmu bratovi.
No a od klientky som sa dozvedela, že jej otec mal rovnako súrodencov – dvojičky. Vďaka čerstvému rodokmeňu som tak dokázala presne identifikovať, ktorým predkom za tento gén v rodine vďačia.
Ale vráťme sa k môjmu Karlovi Pausewangovi
Ale vráťme sa k môjmu Karlovi PausewangoviNarodil sa ešte neďaleko Bratislavy v dnes rakúskom Gattendorfe, ale rodina sa krátko po jeho narodení vrátila do Svätého Jura – rodiska manželky a matky Rosiny Grill. Väčšina z Karlových súrodencov zostala vo Svätom Jure, ale on si to ako najmladší preživší súrodenec zamieril do najbližšieho „veľkomesta“ Prešporku.
Najprv si tu vybudoval „kariéru“ – vyučil sa za holiča a ránhojiča, následne sa ako zrelý 29-ročný mladík oženil v roku 1869 s prešporčankou Máriou Marecsek, mladšou o 10 rokov. V čase sobáša síce Karlovi napísali bydlisko v Devíne, ale veľmi rýchlo sa s rodinou presťahovali priamo do Prešporka, kde pôsobil ako holič a viacnásobne menil adresy bývania.
Viem si predstaviť, ako holičské povolanie vo vzrušujúcich časoch rozvíjajúcej sa industrializácie naberalo na význame a ziskoch. (A napokon dnes, po 140 rokoch sa situácia opakuje ako cez kopirák).
Karl s manželkou Máriou prežili vedno 45 rokov, splodili 9 detí , ale len 4 sa dožili vyššieho veku. Rodinný holičský biznis prevzal manžel najstaršej dcéry Jozef Neugebauer a manželia sa odsťahovali do Devína, kde prevádzkovali hostinec.
Karl Pausewang umrel v roku 1914 v požehnanom veku 74 rokov, jeho manželka Mária o 15 rokov neskôr v 1929. Spočívajú v spoločnom hrobe na Ondrejskom cintoríne, ktorý je zaradený medzi bratislavské pamätihodnosti. Takže toľko, na prvý pohľad iba jeden hrob a pritom celý bohatý ľudský život. Bolo mi cťou, pán Karl Pausewang.
Alica Jančoková
